Knihy - Nádej

Ukázka z knihy
Stáli sme pod stromom na tmavom cintoríne. Dával si za vinu, že na miesto sme prišli neskoro, no mne to nevadilo. Bola som zmierená s tým osudom, aký ma čakal. Podišla som k nemu a chytila jeho ruky. Boli studené. Triasol sa a ja som nevedela, či od zimy alebo strachu.

-,,Ďakujem ti za všetko čo si pre mňa urobil, bez teba by som sa nikdy neudobrila s rodičmi. Ty si bol jediný, ktorý ma videl a nedal sa odbiť ich neustavičnými výčitkami, že im nesieš len smútok, slzy a smutné spomienky. Dohováral si im, komunikoval a všetko napravil. Ďakujem ti aj za tvoju lásku, vieru a NÁDEJ v to, že som nebola až taká zlá. Ale teraz je už čas, čas na rozlúčku.?

V diaľke som zbadala behať Bennyho. Prišiel ku mne a sadol si k mojím nohám. Chris sa dotkol môjho líca po ktorom sa mi kotúľala slza, taká lesklá ako kryštál, diamant, no nebola taká pevná. Zmizla hneď, keď sa jej dotkla jeho ruka.
Z hrdla sa mi vydral slabý vzlyk. Dívala som sa do jeho modrých očí. Chcela som s ním ostať, bozkávať ho deň čo deň. Bol však čas odchodu, ktorý prišiel skôr ako som dúfala.